ERDO

Erďášik, maďarská vyžla, je náš prvý spoločný pes, prvý ryšavec. Nemáme ho od malička, adoptovali sme ho keď mal vyše sedem rokov. Jeho cesta k nám bola komplikovaná a je to dlhý príbeh, a miestami aj smutný. Naše srdcia si získal okamžite. Pôvodne sme sa na neho išli "len" pozrieť do jedného hotela pre psov, kde bol odložený viac ako rok. Od prvej chvíle vedel, že má šancu odísť s nami a snažil sa nám všemožne zapáčiť a moc práce mu to nedalo. Zaradil sa páničkovi k nohe a pozeral na neho tak, ako len on to vie, a bolo rozhodnuté. Hoci sme nemali doma pre neho absolútne nič, odchádzal s nami a rovno sme išli kúpiť pelech, misky, granule... Skrátka, jedného januárového dňa sa k nám nasťahoval a odvtedy je náš. Asi pre jeho pohnutú minulosť sa vždy bál aby sme sa mu nestratili, a on sa nestratil nikdy. Nadovšetko miluje svojho pánička, ležať na slnku alebo pred krbom a nosiť paličky, loptičky a naháňať mačky, aj keď teraz už neúspešne. Erďášik je naše zlatíčko, aj keď má svoje maniere, ale vzhľadom k jeho veku si to už môže dovoliť a je mu vždy odpustené.
Vďaka nemu sme sa rozhodli že raz budeme mať RR. Pôvodne mal byť hnedonosý, lebo sa najviac podobal na Erdíka, ale osud to zariadil inak a býva u nás aj Leňuch s čiernym nosom...
Erďášik nás opustil v januári 2013, vo veku skoro 16 rokov. Nikdy na neho nezabudneme ♥♥♥♥